Karob - svätojánsky chlieb

Tip na špecialitku: Karobový krémik

Použitie:

Používa sa ako náhrada čokolády, ktorá sfarbí jedlo tmavohnedo, ale nenahradí úplne typickú čokoládovú vôňu. Karob má však svoju zvláštnu jemnú vôňu, ktorá sa dobre hodí do karobových bonbónov, tyčiniek, pečiva, kokteilov, zmrzlín, ovocných pomazánok, mliečnych produktov, omáčok i pečených fazúľ.

Účinky:

Karob obsahuje veľký podiel prirodzeného cukru (obsahu sacharidov v luskoch 30 - 70%, dreň obsahuje 26 % sacharózy, 13% fruktózy, maltózu a glukózu), 8% bielkovín, vitamíny skupiny B, minerály - vápnik, horčík, draslík, a stopové prvky - železo, mangán, chróm, meď, aminokyseliny (alanín, prolín, valín), škrob. Neobsahuje kyselinu šťavelovú, ktorá bráni vstrebávaniu vápnika. Karob je bohatým zdrojom vlákniny pektínu, ktorý pomáha pri trávení a vylučovaní a je užitočný na zastavenie hnačky, pri zdvýhaní žalúdku a pri zvracaní. Obsahuje tiež lignín. Pektín i lignín majú prospešný vplyv na znižovanie hladiny cholesterolu. V karobe sa nenachádza "teobromín" ako v čokoláde. Je vhodný ako náhrada čokolády zvlášť pre alergických ľudí na zložky čokolády.

- prášok vymletý z praženej karobovej drte, z extraktu zo sušených pražených i nepražených luskov karobu, pre skôr narodených známy pod názvom "svätojánsky chlieb" alebo "chlieb svätého Jána". Je zdravou alternatívou kakaa vďaka podobnej farbe a chuti, a predovšetkým vysokému obsahu cukru (až 50% obsahu) a mnohými pozitívnymi účinkami na organizmus.

V porovnaní s kakaaom, má 3x vyšší obsah vápnika, o 1/3 menej kalórií, 17x menej tuku, neobsahuje škodlivé methylxanthíny (spôsobujúce napr. zrýchlený tep, poruchy spánku, nadmernú vznetlivosť, pocity úzkosti) a samotný karob je sladký čím sa zníži obsah pridaného cukru! Farba karobového prášku závisí od dĺžky praženia.

Karob (anglicky Carob) je tmavo hnedé a tuhé ovocie stromu "Ceratonia siliqua" známeho ako "Svätojánsky chlieb", svojim tvarom pripomína fazuľové bôby a lusky (dĺžka až 15 - 30 cm). Najkvalitnejší karob rastie bežne na strednom Východe a v Stredomorí, kde sa pestuje už takmer 4000 rokov. Kedysi bol popri cukrovej trstine dôležitým zdrojom cukru obyvateľstva týchto oblastí.

Zdroj informácií zo stránky: https://www.strava.sk/showdoc.do?docid=2908